Prévia do material em texto
!””! !””! !””! !””! !””! !””! Modulo II Ede Yor uba Wassi Kamal Amoussa CONTEÚDO PROGRAMÁTICO 1- Revisão das formas nega�vas e interroga�vas. 2- Revisão do presente 3- Os lugares 4- Expressão escrita e oral (Áudio / vídeo) 5- O passado 6- Os adje�vos possessivos 7- História (Relação e diferença entre o povo Yorubá e Nagô) 8- Expressão escrita e oral (Áudio/vídeo) 9- Os pronomes possessivos 10- O plural em yorubá 11- Os adje�vos qualificados 12- Cultura- (O casamento dentre da cultura Yorubá) 13- Expressão escrita e oral (Áudio/vídeo) 14- Os pronomes demonstra�vos 15- As cores 16- História (Os meses do ano) 17- As estações 18- O futuro 19- Expressão escrita e oral (Áudio e Vídeo) 20- Cultura- (Ifá) 21- Cultura- (Processo de iniciação do culto egun) 1 1-A forma negativa e interrogativa -OS PRONOMES PESSOAIS MO ↣ Eu O ↣ você Exemplo : Mo ns ọ yoruba Ó ↣ ele / ela A ↣ nós Ẹ ↣ vocês w ọ n ↣ eles / elas -OS PRONOMES PESSOAIS TÓNICOS EMI IW Ọ OÚN AWA ẸYÍN AWỌN Exemplo : Tani ? émi ni . - O Verbo ESTAR / SER 2 wà J ẹ̀ mo wà mo j ẹ̀ o wà o j ẹ̀ ó wà ó j ẹ̀ a wà a j ẹ̀ ẹ wà ẹ j ẹ̀ wọn wà wọn j ẹ̀ Exemplo : A wà ni ilé Exemplo : Mo j ẹ̀ olúk ọ -O VERBO TER NÍ mo ní o ní ó ní a ní ẹ ní w ọ n ní Exemplo : mo ní ọ dún 24. 3 A NEGAÇÃO com as frases afirma�vas Sujeito + ko + verbo no infini�vo + complemento Exemplo : afirmação : Mo nlọ si ọjà. Negação : Mi ko lọ si ọjà. Obsevação “mo” vira “mi” na negação Com as frases interroga�vas / respostas diretas sujeito + kii + verbo + complemento ou Pronome / adverbo + kọ Exemplo : -Abúro mi kii jẹ ẹran malú. -Ibi kọ! -Emi kọ! 4 Com as frases impera�vas Má + verbo + complemento Exemplo : Jadé si itá ⇢ má jadé si itá. Adasé 1 : C oloquem as frases na forma nega�va. 1-Mo ní ẹbi nlá kan. 2-A ntá burẹdi. 3-oúnjẹ náà dùn. 4-oogun náà korò. 5-Wọ ilé. Adasé 2 : Coloquem as frases na forma nega�va. 1- Mo nri gbogbo eniyan. 2- Awọn oṣiṣẹ npẹ pada si ilé. 3- Aburo mi tun nlọ si ile-iwé. 4- Ọmọbinrin naa nwo apa ọtun a� apa osi koto sọdá ọnan. 5- Nọọsi yi ma nrẹrin nigbagbogbo. 6- Ẹnikan nkán ilẹkun. 7- Ana gá ju mi lọ. 8- Iṣoro yi rọrun la� yanju. 9- Mo sọ gbogbo awọn idahun 5 10-Mo lọ si itá. 11-Mo nronu nipa nkankan. 12-Ayinla � pari irin-ajo rẹ. Exemplo : Ibo ni o nl ọ ? ṣé o ti nlọ ni? 6 - A INTERROGAÇÃO Palavra interroga�va + sujeito + verbo…+ ? ou ṣ é + sujeito + verbo + complemento + ni + ? como ? bawo? O que / que ? kini? quem ? tani? porque ? nitori kini? onde ? nibo? Qual? ....................................................................................................................... Ewo? Quanto? .............................................................................................................. Melo/Eelo? Igba ewo / Nigba ewo? .. Quando? Adasé 1 : Coloquem as frases na forma interroga�va. 1- ……………... ni ologbo ná wà? 2.............a yoo ṣéré, loni tabi ọla? 3…………..iya rẹ wà si? 4………… o ko wá? 5………….? ọmọ ile-iwe ni tabi olukọ? 6…………. o má njẹ ? 7…………. pẹ ni áàrọ yi? 8…………. nṣẹlẹ si ọ? 9…………. orúkọ rẹ ? 10………...wọn ngbé ? 11- O ti lọ si ilú Bahia. 12- Ori tun nfọ ẹ . 13- Ẹ ní owo. 14- Awọn iwin wà. 15- Ẹ ní ẹnikan lati ran yin lọwọ. 2- O PRESENTE SUJEITO + N + VERBO + COMPLEMENTO Exemplo : Mo nlọ si ilé-iwé. Alguns verbos………………… 7 Ada ṣ é 1 : Coloquem as frases no presente. 1-/ Ọmọkunrin naa (lọ) si ilé-iwé. 2-/ Bawo ni o ma (jẹ)? 3-/ Mo (wọn) ṣuga. 4-/ Ṣe o ma (mú) Tii ? 5-/ ṣ é orẹ rẹ ma (lú) duru? 8 Ver ri Escriver kọ́ Amar fẹran Dar fún Brincar ṣéré Ler ká Entender yé Ter ní Saber mọ Estudar kọ Pensar ronú Trabalhar ṣiṣẹ́ Falarsọ̀rọ̀ Sorrir rẹrìn Amar nifẹ Ada ṣ é 2: Coloquem as frases no presente. 1-/ Kini o ( ṣé) ? 2-/W ọ n ( wọ) ẹwú won fi lọ si ilé-iwé. 3-/ A (fọ) aṣọ arabinrin wa . 4-/ Ki lodé � o (súnkún)? 5-/ Ẹ (sé) ewa a� ir ẹsi. 6-/Nitori kini ẹ (da) omi si ilẹ? 7-/ Baba mi (bọ) ni ilé. 8-/ Abúro mi (jẹ́) wara. 9-/ A (padé) baba r ẹ . 10-/baba mi (sọrọ) pẹlu ibatan mi. Adase 3 : Coloquem as frases no presente. 1-Mo (ká) awọn eso ninún ọgba. 2- Babatunde ma (ká) iwe iroyin ṣaaju ki ó tó lọ si ibiṣẹ. 3- Awọn ọmọdé (ṣéré) ninún ọgba lakoko � mo nsé ounjẹ . 4- O (gbé) nitosi okún, oriré ni! 5- Ọkọ ayọkẹlẹ tuntun rẹ wú mi. 9 6- O (mu) awọn alá rẹ fun awọn nkan o�tọ . 7- Awọn igi (padanu) awọn éwé wọn. 8- A fẹran akara oyinbo. 9- Awọn ọmọdé ma (ṣe) adasé wọn nigba� wọn ba pada la� ile-iwe. 10- Ṣé otutu (mú) ẹ ni? 3- Os lugares 10 Banco → Ilé ìfowópamọ́ Hospital → ile iwosán Deserto → Aṣálẹ̀ A terra → Ilẹ̀ A floresta → Igbó Parking → Ọgbá / àgbàlá O mar → Òkun O céu → Ojú sánmà / òfúrufú O sol → Oòrùn A lua → Òṣùpá Estrelas → Àwọn ìràwọ̀ Escola → Ilé-iwé Universidade → Yunifasi� Academia → Ilé-idaray Centro da cidade → Áàrin-ilú Cinema → Sinima 4- EXPRESSÃO ESCRITA E ORAL 5- O passado SUJEITO + (TI) + INFINITIVO DO VERBO + COPLEMENTO Exemplo : Mo ti rí ẹ . Adase: Coloquem as frases no passado. 11 Montanha → Òkè Praia → Etí òkún 1- Mo (kọ) iwé pẹlú ikọwé. 2- Ó (fẹ́ràn) ápùlù naa. 3- Ó (fun) ní owo. 4- Ó (gbá) tẹnísì. 5- Ó (ká) iwé. 6- Ọrọ mi (yé) ẹ . 7- Ó (ní) ologbo. 8- Ó (mọ) orẹ́ mi. 9- Á (rò) pé Súpániṣi rọrùn ni. 10- Ẹ (ṣiṣẹ́) nibi. 11- wọn (rẹ́rìn). 6- OS ADJETIVOS POS s ESSIVOS mi r ẹ rẹ̀ Exemplo : baba wa nsún. wa yin w Ọ n Adaṣé : Complete as frases com os adje�vos possessivos equivalentes. 1- Baba ni ọkọ ayọkẹlẹ. Ọkọ ayọkẹlẹ …………...ni. 2- A ṣé adaṣé…………..ki a to lọ ṣéré. 12 3- Ṣé aja wa ni ? Bẹẹni,…………..ni. 4- Mo ní awọn bata dudu. Awọn bata ……....ni. 5- Gbogbo wa ní awọn ikọwe pupa. Awọn ikọwe………....ni. 6- Wọn ní iwé itumọ meji. Awọn iwe itumọ………....ni. 7- Mo ní arakunrin meji. Awọn arakunrin……….. ni wọn. 8- O ní filá dudu kan. Filá…………. ni 9- Ẹ ní kẹkẹ kan. Kẹkẹ ………..ni. 10- Ó ní orẹ kan. Orẹ…………...ni. 7- História (Relação e diferença entre o povo Yorubá e Nagô) 8- EXPRESSÃO ESCRITA E ORAL 9- Os pronomes possessivos Temi Tirẹ Tir ẹ̀ �wa Tiyin / Tẹyin 13 �wọn Awọn Temi Awọn �rẹ Awọn �r ẹ̀ Awọn �wa Awọn �yin Awọn �wọn Exemple: Arabinrin mi niyi. �rẹ nkọ ? Adaṣé : Complete as frases com os pronomes possessivos equivalentes. 1- Awọn arakunrin mi nṣéré ninu ọgba. Ibo ni …………. wà? 2- Ṣé o lé yá mi ni ikọwé rẹ ? Mo sọ…………….. nu. 3- Mo fẹran ilú rẹ ṣugbọn mo fẹran…………..julọ. 4- Mo fọ ọkọ ayọkẹlẹ mi. Achabi naa fọ …….... 5- A ṣé ayẹwo awọn ẹkọ wa. Njẹ o � ṣé ayẹwo …………..? 6- Awọn ọmọ rẹ ma ngbọran dáràdárà ṣugbọn ……….rara. 7- Ilé wa ní awọn yara mẹfa. …………..nkọ? 14 10- O PLURAL 15 Iwé Awon iwé Oko-ayokele Awon oko-ayokele Igi Awon igi 11- OS ADJETIVOS QUALIFICATIVOS Tuntun Tobi ------------ Titobi Kuru ------------ Kukuru Gún ------------ Gúngún Gá ------------ Gigá Rẹwá ------------- Ẹ l ẹ wa 16 Ododo Awon ododo Ilé Awon ilé Erankó Awon eranko Eniyan Awon éniyan Obí Awon obí Ilé iṣẹ Awon ilé iṣẹ Ilú Awon ilú Aworan Awon aworan Kóró ------------- Kikóró Dún ------------- Dúndún Kéré ------------- Kékéré Mọ́ ------------ Mimọ́ Dọ� ----------- Didọ́� Kún ------------ Kúnkún Bàjẹ ------------- Bibàjẹ Exemplo : Mo rá ilé tuntun kan. 12- Cultura ( O casamento dentre da cultura Yorubá) 13- EXPRESSÃO ESCRITA E ORAL 14- OS PRONOMES DEMONSTRATIVOS E YI E YẸN Exemplo : Iján eyi 17 AW ọ N EYI Awon eyi ni mo fẹ AWON E YẸN Adaṣé: Complete as frases com os pronomes demonstrativos equivalentes. 1- Má �i ọwọ kan ohun ọgbin….……..2- bojuto aworan to lẹwa……… fun mi! 3- Talo nì awọn nkan……... lori ilẹ? 4- Ni igba ooru ……….., a yoo lọ si ilú Rio de janeiro fun ọjọ diẹ. 5- Awọn ọmọ ……… ndagbá. 6- Mo nrò pé awọn ọmọ……….. njẹ iyà. 7- Kini orukọ ọkunrin………... ti o sọro rẹ fun mi? 8- A gbọdọ da awọn ododo ………….nu, wọn ti gbẹ. 9- Eyi ni wọn fẹ tabi …………? 10- Mo fẹran kẹkẹ………... ti nlọ. 15- As cores 18 dudu awọ-resuresu EXEMPLO - ilé mi funfun - Bátá mi dudu - Awọn iwé tuntun naa pupa - Ó ní asọ oni awọ-ewe 19 funfun awọ oju-ọrún awọ-ewe pupa rusurusu pupa irú awọ kanàwọ dudu 16-História- (Os meses do ano) Awọn osú ọdún 20 Ṣẹ́rẹ́ → Janeiro Èrele → Fevereiro Ẹrẹ́nà → Março Igbe → April Èbìbí → Maio Òkúdù → Junho Agẹmọ → Julho Ògún → Agosto Ọ� wẹwẹ̀ →Setembro Ọ� wàrà →Outobro 17- AS ESTAÇÕES Awọn igba 21 Bélú →Novembro Ọpẹ́ → Dezembro otutu gbona igba ojo Exemplo: Anà ni igba otutu tán nibi. Òní ni igba ooru bẹrẹ. Otutu ma nmú ní igba otutu nibi. 18- O futuro SUJEITO + Y o O + VERBO NO INFINITIVO + COMPLEMENTO Exemplo : A yoo lọ si ilé-iwé. 22 igba yin-yin igba ooru igba afẹfẹ Observação No futuro “mo” vira “mi” Adase: Coloquem as frases no futuro. 1- mo (padé) rẹ loni. 2- Ni ọjọ aíku a (lọ) si ọdọ iya-iya wa. 3- Ti o ba � ní ọdún 18 ó (ní) anfani la� wakọ bi arabinrin rẹ. 4- A (mù) �i. 5- A (duro) ni ọjọ kan fikun. 6- Alabi a� Adúbi (sé) ounjẹ. 7- ṣé ẹ (wá) ni ipari ọsẹ � nbọ? 8- ṣé a (padé) lọlá ni? 9- Ni ọdún � nbọ wọn (lọ) si africa. 10- Oju ọjọ (dara) ni igba ooru yi… 19- Expressão escrita e oral 23 20- CULTURA- IFÁ 21- CULTURA- Processo de iniciação do culto egun. Prof. WASSI KAMAL AMOUSSA 24